"Šťastie sa kúpiť nedá kúpiť, ale knihy áno a to je prakticky to isté."

https://youtu.be/T17aCX2iBBY

Knihobežník

     Môj ďalší zážitok som tiež zažil vďaka internetovému kníhkupectvu Martinus. Podľa môjho skromného názoru sa Martinus snaží dostať z tieňa Pantha Rhei. Pravda však je, že internetová stránka je slabý základ na postavenie veľkoobcodu, ale odbočujem. Väčšina z vás pozná geocaching t. j. hľadanie pokladov v podobe malých vecí. Nájdete ich vďaka určenej zemepisnej dĺžke a výške. Je to zaujímavá záľuba a vedeli by ste si to predstaviť s knihami?
     Celá akcia nesie názov knihobežník. Po zakúpení nálepok a zaregistrovaní knihy do systému ju môžete niekam schovať. Potom napíšete, kde ste ju schovali a sledujete, kto si ju zobral, a kam putuje. Samozrejme, funguje to aj opačne. Vďaka radaru môžte nájsť knihy vo vašom okolí. Ak sa vám pošťastí a nájdete ju, môžte ju prečítať a schovať niekam inam. Ale ideálne miesta na schovanie kníh nieje veľa. Musí to byť miesto, kde veľmi nezasahujú vplyvy prostredia a kde ju nájde iba knihobežník. Preto vznikli tzv. partnerské miesta pre výmenu kníh. Sú to miesta, kde si môžete nájsť viac kníh pokope. Bývajú v reštauráciach alebo na iných verejných miestach.
     Byť knihobežníkom nieje ľahké. Ukryté knihy, hovorí sa im aj knihobežníčky, niesú ani v niektorých mestách. Úspešný budete ak bývate prípadne často chodíte do miest. Samozrejme týchto informácií je veľa. Zaregistrujete sa a viacej informácií nájdete na www.knihobeznik.sk

Knižná šifra

     Určite všetci poznáte internetové kníhkupectvo Martinus. Svojich obľúbencovsi udržuje rôznymi akciami a zľavami. Pre marec, mesiac knihy, museli vymyslieť niečo špeciálne.
     Dostalo sa to ku mne cez facebookovú stránku Martinusu. Keď som bližšie zistil o čo ide, bol som nadšený. Išlo o obraz. Obraz, v ktorom boli zašifrované názvy kníh. Po registrácií ste mohli skúsiť uhádnuť názov kníh podľa obrázku. Bol v tom však jeden háčik. Obraz ste nemali odkrytý celý. Každý deň v mesiaci, okrem nedele, sa odhalil kúsok knižnej šifry.
    Asi v polovici mesiaca som s prekvapením zistil, že tí čo už uhádli všetkých 64 kníh, už majú vlastný klub. Celý obraz bol totiž odkrytý v murovanom kníhkupectve v Bratislave. Na súťaž sa mi podarilo namotať aj spolužiačky. Jedna z nich, ktorá nieje žiadna knihomoľka, uhádla všetky knihy asi týždeň pred ukončením súťaže. Bez jej pomoci by som všetky knihy určite neuhádol.
     Internetové kníhkupectvo Martinus ma nevyžrebovalo spomedzi ďalších súťažiacich a 50-eurová poukážka na knihy mi ušla. Nevadilo mi to, bolo to zaujímavé rozptýlenie.

http://asmira78.r.worldssl.net/sHstynoN0jM_s1600x1600.jpg

Noc v knižnici

Po dlhých sľuboch sa nám konečne dostal sľúbený zážitok - stanovanie v škole. Bolo spojené s hrami večerou a samozrejme so spaním.

     Doteraz vlastne neviem, prečo sa to volá noc v knižnici, keď sme v knižnici neboli. Aspoň si na ňu nepamätám. Moje spomienky sú útržkovité.
     Spomínam si na odchod z domu. Musel som sa zbaliť o deň skôr, kedže rodičia v tom čase neboli doma. Veľmi presne si pamätám, aký som bol zmätený. Nebolo to nič veľké, jednoducho som robil z komára somára.
     Na príchod do školy si veľmi nepamätám. Spomínam si na nástup na chodbe školy. Po triedach sme sa nastúpili do radov a každá skupina dostala výsledkové hárky. Po rôznych hrách spojených s čítaním rozprávok sme skončili tak ako sme začali - v nástupe. Naša trieda vyhrala. Nasledovala večera a samozrejme večerná hygiena. "Stanovanie" znamenal spánok v telocvični spojený s nočným filmom. Ďalšie ráno začalo rannou hygienou a samozrejme s nevynechateľným vyučovaním.
     Bola to moja posledná noc v knižnici, kedže som bo v štvrták. Ale aj pár rokov na druhom stupni som chodil na noci v knižnici, aj keď nie ako divák, ale ako účinkujúci.